4. januára 1960 začala výstavba hutníckeho kombinátu Východoslovenské železiarne, čo vyvolalo v meste veľký stavebný „boom“. Preto sa začalo premýšľať nad najvhodnejším a najrýchlejším spôsobom dopravy budúcich pracovníkov do VSŽ. Ako najvhodnejšia sa vedeniu mesta a VSŽ na toto spojenie javila práve električka. 1. apríla 1961 sa teda začala výstavba rýchlodráhy od Ulice Československej armády, po Triede Slovenského národného povstania a Moldavskej ceste do VSŽ. Pôvodne bola plánovaná aj jednokoľajná odbočka do Šace (1 763 m), avšak k jej výstavbe sa nikdy nepristúpilo. Počas výstavby rýchlodráhy dopravu k železiarňam zabezpečovali najprv autobusy ČSAD, od 1. marca 1961 už autobusy DPMK.
V roku 1962 bola odovzdaná do užívania nová autobusová vozovňa v Šaci. Zmeny sa dotkli aj autobusových liniek – vznikli nové linky (a vetvy dovtedajších liniek):
V prvý deň roku 1965 bola do užívania odovzdaná dokončená časť areálu vozovne Bardejovská. 1. marca 1965 bola „z prevádzkových dôvodov“ zrušená električková linka 5 (Havlíčkova – Anička/Ťahanovce), ktorá bola nahradená autobusmi. Na trati v ďalších rokoch prebiehala už len sporadická premávka električiek, cca do roku 1968. Z dôvodu rekonštrukcie trate na Moldavskej ulici bolo rozhodnuté dočasne zrušiť linku 6. Doprava v tejto lokalite bola nahradená predĺženou autobusovou linkou 10 na trase Vyšné Opátske – NO – Štúrova okružná – Sladovňa – Jánošíkova – Moldavská cesta – Bernolákova – Pražská – Brečtanová – Trieda SNP Luník I – Ulica októbrovej revolúcie (dnes Ružínska).
Najzaujímavejšou zmenou však bolo zlúčenie električkových liniek 2 a 7 do jedinej linky 2/7 s trasou Havlíčkova – Komenského – Nám. Maratónu mieru – Leninova – Nám. osloboditeľov – Železničná stanica – Engelsova – Nám. Maratónu mieru – Boženy Němcovej.
Doprava do VSŽ začala od 3. mája premávať v plnom rozsahu, ktorý zabezpečovalo 20 súprav. Popritom prebiehal aj dopravný prieskum vyťaženosti vozidiel na rýchlodráhe. Ten preukázal veľké nepomery v doprave v špičkách a v sedle a poukázal na jednosmerné využívanie dopravy v špičkách. Z týchto dôvodov bol grafikon rýchlodrážnych liniek k 1. augustu 1965 radikálne zmenený – zredukoval sa počet spojov v sedle a zrušila sa autobusová doprava na trase Košice – Šaca (ako alternatíva bol cestujúcim odporúčané odviezť sa električkou do VSŽ a tam prestúpiť na autobusovú linku VSŽ – Šaca). Ďalšie oslabenie v čase sedla na rýchlodráhe priniesla zmena grafikonu 1. novembra.
V decembri 1967 bolo postavené obratisko pri Rybe. V rovnakom roku bola zrušená električková trať žel. stanica – Stromová ul. (kvôli výstavbe novej prijímacej haly železničnej stanice a zrušeniu veľkej časti vtedajšej Engelsovej ulice (dnes Bencúrova)).
1. februára 1969 sa zaviedla tarifná úprava, ktorá spôsobila zvýšenie cestovného na 0,60 Kčs.
Na linkách 1, 2 a 4 boli pozmenené trasy a upravené intervaly, ktoré spôsobili, že na týchto linkách boli prevádzkované len súpravy T+T (tzv. dvojičky). Po vybudovaní obratiska v blízkosti Námestia Maratónu mieru sa trasa linky 6 zmenila na Nám. Maratónu mieru – Amfiteáter – Trieda SNP – Moldavská cesta – Nám. osloboditeľov – Žel. stanica a späť. Predné vozne súprav na linkách do VSŽ sa po ďalšej zmene vyhradili pre predplatiteľov.
Rok 1972 bol bohatý na zmeny. Prvou z nich bolo 1. februára zavedenie linky 21 s trasou Čermeľ – Havlíčkova – Mier – Ťahanovce. Na jar bola ku Košiciam pripojená obec Krásna nad Hornádom, ktorá sa v máji dostala do spádového územia obsluhy MHD (do 2. tarifného pásma) s obsluhou autobusovej linky 22 (VSS – Krásna nad Hornádom), ktorá bola po protestoch občanov v novembri predĺžená až na Nám. osloboditeľov. Počet električkových liniek zvýšila v máji linka R5 (VSS – VSŽ), ktorá spočiatku premávala iba počas špičiek a len cez pracovné dni, od septembra už premávala aj počas dní pracovného pokoja. Linka RT bola skrátená po dokončení výstavby Festivalového nám. po nové obratisko Amfiteáter. Od augusta vznikol ďalší spoj linky RA, tentoraz s trasou Luník VIII – VA VSŽ.
9. decembra sa v rámci prestavby Námestia Maratónu mieru začala likvidácia trate na Marxovej ulici (dnes Masarykova ul.). To spôsobilo zrušenie linky R2 a posilnenie linky 17.
Rok 1973 priniesol náznak reformy v systéme predaja lístkov. Od 1. marca 1973 sa v čase sedla na linke 6 (Nám. Maratónu mieru – žel. stanica) skúšobne zaviedol „bezsprievodcovský systém“. Ten sa neskôr rozšíril i na obdobie špičky.
Od 24. februára 1974 začala premávať nočná linka 16X, ktorá spájala sídlisko Železníky, sídlisko Podhradová a od 12. mája aj žel. stanicu, rovnako ako linka 16. Od 1. júna linka 22 bola predĺžená až do Krásnej a „zexpresnená“. Od prvého septembrového dňa linka 1 (Štadión Lokomotívy – ZŤS) premávala iba počas špičky, počas sedla ju nahrádzala linka 5 (Štadión Lokomotívy – Hotel Strojár).
1. január 1975 priniesol opäť zmeny v doprave – linka 20 zmenila trasu na Košická Nová Ves – Myslava. Zároveň bola do Myslavy zavedená aj autobusová linka RA. V ten istý deň bol „bezsprievodcovský systém“ zavedený aj na autobusovú linku 18, ktorá neskôr, od 1. septembra, začala jazdiť celodenne. Tento systém sa od 3. marca rozšíril aj na linky 11 a 24.
Linka 17 bola od 26. mája presmerovaná cez Kuzmányho, Vojenskú a Ondavskú ulicu. Od 1. novembra 1975 bola aj táto linka bez sprievodcov.
Začali dodávky autobusov Ikarus 280. Počas nasledujúcich 20 rokov bolo do Košíc dodaných celkom 145 autobusov v dvojdverovej i v štvordverovej verzii.
1. júla 1976 sa zaviedol bezpeňažný styk s cestujúcimi a zrušili sprievodcovia na ostatných linkách.
V tomto období existovali tieto nočné autobusové linky:
|
1X |
Havlíčkova – ul. Ferka Urbánka – ul. N. K. Krupskej – Nám. Maratónu mieru – ul. Dr. Šmerala – Urbanova veža – Nám. osloboditeľov – Rastislavova ul., I. zastávka – Rastislavova ul., II. zastávka – KÚNZ – Barčianska, škola – Ryba, n. p. – Sabolova – Skladná – Nám. osloboditeľov – Nám. Maratónu mieru – Havlíčkova |
|
6X |
Nám. Maratónu Mieru – Trieda SNP – Železníky – Rastislavova – Železničná stanica |
|
15X |
Nám. osloboditeľov – Južné nábrežie – Sídlisko Krásna III |
|
16X |
Žel. stanica – Nám. J. Kráľa – Nám. osloboditeľov – Urbanova veža – ul. Dr. Šmerala – Nám. Maratónu mieru – Gorkého (Hutník) – Národná trieda, IV. zastávka - Národná trieda, III. zastávka - Národná trieda, II. zastávka - Národná trieda, I. zastávka – Podhradová, č. 1 – Podhradová, Ďumbierska |
|
17X |
Železničná stanica – Nám. J. Kráľa – Námestie osloboditeľov – Štúrova okružná, VB – Moldavská cesta, I. zastávka - Moldavská cesta, II. zastávka – Moldavská cesta, III. zastávka – Trieda SNP, V. zastávka – Trieda SNP, IV. zastávka – Trieda SNP, III. zastávka – Trieda SNP, II. zastávka – Trieda SNP, I. zastávka – Amfiteáter (Východoslovenské tlačiarne) – Sládkovičova |
30. október 1978 bol azda najčiernejším dňom v dejinách nielen košických električiek, ale aj v dejinách celej MHD na Slovensku. Ráno, približne o 07:10, došlo k tragickej nehode plne obsadenej súpravy električiek Tatra – ČKD T3 #229 + 298 na linke 6, ktorá sa v rýchlosti 75,5 – 85,9 km/h pri schádzaní kopca z Terasy k Festivalovému námestiu vykoľajila. Pri vchádzaní do pravotočivého oblúka v blízkosti zastávky Amfiteáter sa predný vozeň súpravy prevrátil na ľavý bok a šmýkal sa, až kým nenarazil do stromov na opačnom okraji Festivalového námestia. Zadný vozeň #298 sa otočil o 180° a v tom istom oblúku sa prevrátil na pravý bok a šmýkal sa, až kým nenarazil do stromov. Pri tejto tragickej nehode zahynulo 9 ľudí, 10 cestujúcich sa zranilo ťažko a 80 ľahko. Podľa výsledkov vyšetrovania bola údajnou príčinou zlyhanie ľudského faktora a vina bola teda pripísaná vodičke, ktorá na mieste zomrela. Neoficiálne sa však povráva o zlyhaní prevádzkovej elektrodynamickej brzdy. Električka T3 CS #229 bola po nehode zlikvidovaná, z #298 sa po nehode stal merací vozeň, ktorý na tento účel slúžil až do roku 1999. Nasledujúci rok evidenčné čísla týchto vozidiel dostali novododané „náhradné skrine“ T3 SU #229II a #298II, ktoré boli zapojené do súpravy v rovnakom poradí, ako ich predchodcovia.
Rok 1979 priniesol zmeny najmä na električkových linkách do VSŽ. Od 1. apríla 1979 bolo zrušené zastavovanie niektorých spojov liniek R v zastávkach Pereš, Poľov a Ľudvíkov dvor. 1. júla DPMK ako prvý na území vtedajšej ČSSR zaviedol prevádzku trojčlenných súprav električiek T3 (trojičiek) na linke RT (Vstupný areál VSŽ – Amfiteáter).
Použitá literatúra
- Tatranský, A.: Košické koľaje 1891 - 2004, vlastným nákladom, 2004, ISBN 80-239-3979-3
- Tatranský, A.: 90 rokov električiek 1913 - 2003, agentúra JeS, 2003, ISBN 80-88900-14-X
- Kolektív autorov: 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach: (história a súčasnosť), Východoslovenské vydavateľstvo, 1991, ISBN 80-234-0066-5
- Archív a materiály DPMK a. s.
