Emisie spaľovacích motorov obsahujú stovky chemických látok v rôznych koncentráciách, ktorých biologické vlastnosti (účinky na zdravie človeka a účinky na životné prostredie) neboli doteraz jednoznačne určené. Spaľovacie motory sú zodpovedné za viac než 70 % globálnej produkcie CO emisií a 19 % CO2.
Mimo produktov dokonalého spaľovania, tzn. CO2, H2O, prebytku kyslíka, zvyškového dusíka, ktoré tvoria dominantné zastúpenie, sa vyskytuje celé množstvo plynov a pevných látok, z ktorých najväčšia pozornosť sa venuje oxidu uhoľnatému – CO, nespáleným uhľovodíkom – HC (parafíny, olefíny, aromatické uhľovodíky), čiastočne spáleným uhľovodíkom (aldehydy, ketóny), produktom štiepenia (acetylén, etylén, vodík, sadze), oxidu dusíka – NOX, (oxid dusnatý, oxid dusný, oxid dusičitý) a pevným časticiam.
Miera škodlivosti jednotlivých zložiek vo výfukových plynoch sa niekedy uvádza porovnaním so škodlivosťou oxidu uhoľnatého CO. Objektívne vyjadrenie jednotlivých úrovní škodlivosti je určiť ťažké. Za najzávažnejšie škodliviny výfukových plynov sú považované pevné (tuhé) častice.
V dôsledku negatívnych vplyvov prevádzky spaľovacieho motora na okolité prostredie začali byť aplikované emisné limity, ktoré musí každý spaľovací motor spĺňať pred uvedením na trh.
Elektromobily a elektrobusyvšak nemusia byť až také ekologické ako sa prezentuje. Ako ukazujú výsledky analýzy Švédskeho inštitútu pre životné prostredie, na ktoré upozornil Trend, ekologickou slabinou týchto vozidiel je výroba batérií a ich recyklácia.
Pri výrobe lítium-iónových batérií sa na 1 kWh kapacity vyprodukuje 150 – 200 kg emisií CO2. Na Slovensku používané elektrobusy SOR EBN s výrobcom udávaným dojazdom 110 – 160 km majú kapacitu batérií 172 kWh. Pri výrobe batérií pre sa teda podľa záverov štúdie vyprodukuje zhruba 30 ton emisií CO2. Priemerný naftový autobus ročne najazdí 60 tisíc kilometrov, pri ktorých sa vyprodukuje 6 ton emisií CO2. Spomínaný elektrobus tak začne byť ekologickejší oproti naftovému autobusu až po 5 rokoch prevádzky. A aj to len vtedy, ak odjazdí toľko výkonov, ako naftový autobus, čo je prinajmenšom diskutabilné, a tiež ak opomenieme, že výroba časti elektrickej energie je na Slovensku spojená s tvorbou oxidu uhličitého. Životnosť batérií sa pri elektrobuse SOR EBN udáva na 6 rokov. Takéto vozidlo je teda stále šetrnejšie k životnému prostrediu z pohľadu produkcie oxidu uhličitého, ale ide len o zlomok zdanlivých úspor.
Uvedené porovnanie sa týka len batérií a do výpočtov emisií nie je zahrnutá výroba celého elektrobusu na jednej strane ani konvenčného autobusu na druhej strane. Autori štúdie odporúčajú zvýšiť ekologické štandardy v krajinách, kde sa vyrábajú batérie, čo by následne malo znížiť uhlíkovú stopu pre elektrobusy.
Pri recyklácii batérií sa momentálne používa iba časť z nich a bude nutný ďalší vývoj, aby sa dalo hovoriť o ekologickosti aj v tejto oblasti.
Zdroj článku: http://www.svetdopravy.sk/sprisnovanie-emisnych-limitov-cestnych-motorovych-vozidiel/
Zdroj obrázku:https://pixabay.com/sk/
